Chceš se pridať k SB?+DIPLOM-
Enter site-GloomySunday™-
MOVIE-
FOTOALBUM-
REKLAMY-
Neviete si rady so spustením filmu?(klick na obrázok)
Slumdog-Milionár z chatrče
Pre pozeranie Slumdog:klick
Tento film ma normálne dojal keď som ho pozerala ta krutosť akou žil Jamal na dojala dosť nato ,jednožnačne odporúčam všetkým...
Květen 2009
Pozor okrem príbehov aj filmy... !
29. května 2009 v 14:00 | Mianušššikkk | MOVIE
Okrem príbehov a poradne dokonca aj FILMY!
Rozhodla som sa pridávať okrem príbehov aj filmy ,ktoré sa mi páčia myslím ,že to bude jedinečnosť na tomto blogu... A bude to super... čo poviete ? Prvý Film ,ktorý som sem už pridala je Hannah Montana The Movie ,tak s chuťou pozerajte a názory píšte do komentov alebo do poradne...
(P.S.:presnejšie budú sem pridávané len stránky na ktorých tie filmy nájdete a sú to stránky ,ktoré sú normálne legálnymi sttánkami. Napr.megavideo jee spoločnosť ktorá si za pozeranie filmov platí prvých 20 minút pozeráte a ostatných 54 minút musíte počkať teda ak si to nechcete predplatiť ,ale dá sa to aj obísť veľmi jednoducho keď si naklikáte viacej krát ten film a každú časť posuniete o 20 minút a potom už iba jednoducho pozeráte a keď vám po 20 minútach napíše ,že už nemôžete pozerať ,že musíte čakať 54 minút ,kliknete na lištu na PC a spustíte stránku kde ste mali ten film natočený o 20 minút neskôr ,POZOR nič neklikajte lebo vám to vipne a musíte naozaj čakať 54 minút... A pri iných stránkach kde sa to púšťa cez prehrávač jednoducho počakáte kým sa to načíta aby vám to nemrzlo a pozeráte ale to budú väčšinou filmy anglické alebo nemecké ,zo slovenským a českým dabingom to pôjde len cez megavideo.. )
(P.S.2:pri každom z filmov bude zobrazená klikačka s názvom HELP bude tam nato aby vám pomohla ak vám nejde spustiť film cez megavideo alebo sa vám po 20 minútach zastaví)
Spriateľené blogy!-SBčká
27. května 2009 v 14:00 | Mianušššikkk | SBčká
Takže kedže ešte len s touto stránkou začínam ,chcela by som hneď nazačiatku zverejniť SB čo znamená Spriatelené blogy zatiaľ ich ešte nieje veľa ,ale dúfam ,že ma potešíte a spriatelíte sa,lebo keď nato idete logicky SBská vám vždy zvišújú návštevnosťa čím väčšia návštevnosť tým väčšia možnosť dostať sa na google ,málo komu sa niečo také podarí ,mne sa to podarilo na mojom bývalom blogu ,ktorý sa dokonca dostal aj na wikipediu a bol Officiálnou Česko-Slovenskou Website™ ,čo je podľa mňa obrovský úspech...
SB:
Kikúšššikk-klick
Suny Day-klick
Dulce-Michelle-klick
(SBská sú uvedené pod menu v malej ikonke)
Ako sa stať SB?
Je to veľmi jednoduché stačí ak mi do komentov napíšete:
♥svoju prezývku
♥adresu vášho blogu
♥čo chceš na diplomík
FILM OFFICIALNE PRE VAS-Hannah Montana vo filme
26. května 2009 v 19:10 | Mianušššikkk | MOVIEKopírovať prosím zo zdrojom!
Takže officálne som našla FILM HANNAH MONTANA na jednej stránke je síce po anglicky ,kedže do slovenčiny alebo do češtiny ešte nebol bohužial preložený kedže jeho premieriéra bola skoro pred mesiacom a bohužial do slovenských a českých kín sa ešte nedostala ,ale tá angličtina je veľmi jednoduchá myslím ,že deju pochopí každý.... Je to fakt beckový film poviem vám normálne som sa natom nasmiala .... Haluz to je a zároveň to je krásne chlavne pesnička The Climb ,ktorú už Miley spieva pre svoju lásku a pre všetkých... Ale to som už povedala veľa hor sa do pozerania... Pokyny:dá sa to pustiť cez prehrávač treba však pockať kým sa to načíta ,aby sa to potom nezastavovalo do nejakých 100% treba počkať ,tipujem tak 15 minút...
Pre pozeranie klick :Hannah Montana The Movie
Smutný príbeh č.17-Jedna farba,jeden okamih,zapísali čiaru nad mojím osudom...
24. května 2009 v 22:29 | Mianušššikkk | Smutné príbehySmutný príbeh č.17-Jedna farba,jeden okamih,zapísali čiaru nad mojím osudom...
Naozaj nešťastný osud môže stretnúť človeka ,ale aj napriek tomu sa z toho akosi vždy dokážeme vyhrabať no tak možno... Svečí o tom tento príbeh : V jeden deň som za dosť ponáhľaľa do knižnice, musela som si poriadne pohnúť veď ju za 5 minút zatvárali... Bežala som cez celú ulicu až mi pred chodníkom smerom ku knižnici naskočila tá prekliata červená ,celkom zaneprádnená som si jej význam neuvedomovala,povedala som si veď čo raz v živote to spraví každý a prešla som .... A práve tá červená mi v ten deň zmenila život ,jedna červená povedali by ste si ,veď čo sa stane... Mne práve tá najhoršia tragédia ,pretože som si ani nevšimla upaľujúce auto,ktoré pálilo priamo na tú cestu ... Vodička sa snažila ubrzdiť to no nedokázala to , vrazila domňa plnou parou v tej chvíli som necítila nič, naozaj nič...Prebrala som sa až na nemocničnej posteli napojedná na všelijaké tie prístroje ,pri mne stála mamka a veľmi nariekala ... Spýtala som sa čo sa stalo ,pozrela sa namňa a silno ma objala,cítila som na nej ,že niečo nieje v poriadku,no nevedela som sa rozpramätať čo sa stalo... Až keď mi to na druhý deň poriadne došlo a vštko sa mi v hlave vyjasnilo,až vtedy som zistila čo som vlastne zapríčinila... No mamka aj ocko stále mlčali,všetci mlčali...Potulovala som sa ako bezduchý duch po nemocnici ,až kým som nezbadala v jednej z izieb nariekajúceho chlapca ,mohol mať toľko rokov čo ja ,no teda vyzeral tak na 17... Prišlo mi ho strašne ľúto pristúpila som k nemu a spýtala sa ,čí je v poriadku,neodpovedal ,len ma zrazu silno objal a nariekal ďalej ... Chodila som za Sebastiánom odvtedy každučký deň,veľa sme sa rozprávali ,no nikdy mi nepovedal prečo vlastne vtedy tak nariekal ,za ten čas čo sme tam boli sme sa veľmi zblízili ,začali sme spolu chodiť a ja som sa ako vždy bezhlavo zaľúbila...Keď som raz Sebastiána prichytila ako vonku vysipáva nejaký popol,zmiatlo ma to ,znova sa mi hodil okolo krku a znova nariekal ako malý chlapec... Tentokrát som sa už skutočne spýtala čo sa vlastne deje ,vyrozprával mi príbeh o tom ako jeden deň išiel s mamou na aute domov on sedel v zadu pretože v predu boli veci a mama šoférovala a ako im niekto vbehol na červenú rovno pred auto ,Sebastiánova mamka to neprežila... Zrazu mi bolo už všetko jasné pochopila som ,že som sa zaľúbila do človeka,ktorému som zabila matku...Zrazu som dostala strach ušla som bála som sa,už som nikdy nechcela Sebastiána vidieť,sužovala ma vina,smútok ,beznádej,toto všetko ma ničilo pri pomyslení nato ,že som zabila človeka... A ako keby toho nebolo dosť rodičia sa konečne priznali zo všetkým ,povedali mi to čo som už vedela a ešte to ,že budem na tých prístrojoch musiť žiť do konca života ,pretože moje obličky sú po nehode tak zničnené ,že budem musieť tú dialialízu absolvovať každý deň... Toto ma momentálne trápilo najmenej ,najviac ma trápil Sebastián,keď ho pustili z nemocnice každý deň ma chodil navštevovať ,ale ja som ho neustále odmietala,bol neodbytný veľmi ma miloval ,raz som mu už nevidržala klamať,musela som mu to povedať:,,Sebastián,to ja ,to ja nechápeš to ja som bola ten chodec,kôli mne je tvoja mamka mŕva!"Spomínam si už iba na ten jeho pohľad a to ako bez slova odišiel... Všetko ma mučilo,predstava toho ,že som stratila Sebastiána,predstava toho ,že som kôli jedinej chybe ukrátila človeka o život a tá veľká láska k Sebastiánovi ...Chcela som skočiť z balkóna veď načo žiť,no bol tam držal ma pevne v rukách ,Sebastián,čakala som ako zareaguje ,bola som pripravená na všetko ,aj nato ,že ma pustí,chvíľu som myslela ,že to spravý no nespravil to ... Pevne ma držal stáli sme sa tam a čakali na niečo čo malo znova zmeniť náš život.
Smutný príbeh č.16-Chlapec z ulice mi zachránil život...
22. května 2009 v 20:43 | Mianušššikkk | Smutné príbehySmutný príbeh č.16-Chlapec z ulice mi zachránil život...
Starodávna rutina hádky teenagerov s rodičmi sú tu už od pradávna,nikto nevie kedy to začalo ani kedy to skončí,každý vie ,že je to v živote proste tak... Ale ,že aj občas hádky pre obyčajné maličkosti dokážu zájsť tak hlboko ako sa to stalo v tomto príbehu ,niesú časté a však je ich čoraz viacej: Normálka zase mám pokazený deň a to len preto ,že som sa pohádala s mamou nechápem prečo musím stále upratovať ,len ja a brat si sedí pred PC a hrá sa na neviniatko ako keby sa nič nestalo... Ale prečo si on môže váľať šunky a ja musím makať,no tak to sa pýtam samej seba každý deň... Ja viem ,že rodičov si musíme vážiť ,ale niekedy to už proste takto ďalej nejde,už nato proste
nemám nervy... Odchadzám z domu.... A čo teraz ,budem sa prechádzať po ulici... Nastala prudká zima a spustil sa poriadny mráz... Bŕŕŕ,nevrátim sa domov... No tak takto sa začal môj príbeh ,keď som jeden krásny deň zdrhla z domu,potĺkala som sa po uliciach ako pravý bezdomovec ,v noci som prespávala pod mostom.. Boli to tie najhoršie chvíle v mojom živote..Videla som toľko ľudí ,toľko utrpenia,až som si sama spomenula prečo tu vlastne som.... Než som sa stihla spamätať ,kričal domňa akýsi bezdomovec ,že som mu obsadila miesto,kričal a mal v ruke rozbitú fľašu,ktorou sa mi vyhrážal,zbledla som strachom... Nevedela som čo ďalej ,ostala som nedovolila som aby sa mi niekto vyhrážal... Ten bezdomovec ma ovalil palicou a ja som spadla a omdlela... Potom si už veľa nepamätám ,spomínam si iba ako som sa prebudila a pri mne stál nejaký chlapec,očividne bol tiež bezdomovec,mal na sebe otrhané šaty a snažil sa ma prebudiť... Hneď sa spýtal či som v poriadku,odpovedala som ,že som... Sadol si ku mne a prikryl ma starou otrhanou dekou... Poďakovala som sa mu ,opýtal sa čo tu robím... Vyrozprávala som mu ako som ušla z domu a ako tu už tyždne len tak blúdim... Pokrútil hlavou vyrozprával mi svoj príbeh ...Oliver pretože tak sa volal,vyrastal ako sirota v detskom domove,tam sa k nemu správali príšerne a preto odťial odišiel,na ulici je už skoro 4 roky...Veľmi ma bolelo v srdci ,pri pomyslení čím všetkým som prešla ja a čím Oliver ... Rozhodla som sa preto vrátiť domov,priviedla som domov aj Olivera a rodičom som vyrozprávala svoj aj jeho príbeh ... Sľúbila som že takú vec už nikdy nespravím a oni sľúbili ,že Oliverovi pomôžu nájsť si nejakú prácu a bývanie... Časom som sa do Olivera zaľúbila ,bol to chlapec z ulice ,ktorý mi zachránil život....A tie spomienky ,ktoré som zažila na ulici mi občas pripomínajú nočnú moru,nikomu v živote by som ich nepriala....
nemám nervy... Odchadzám z domu.... A čo teraz ,budem sa prechádzať po ulici... Nastala prudká zima a spustil sa poriadny mráz... Bŕŕŕ,nevrátim sa domov... No tak takto sa začal môj príbeh ,keď som jeden krásny deň zdrhla z domu,potĺkala som sa po uliciach ako pravý bezdomovec ,v noci som prespávala pod mostom.. Boli to tie najhoršie chvíle v mojom živote..Videla som toľko ľudí ,toľko utrpenia,až som si sama spomenula prečo tu vlastne som.... Než som sa stihla spamätať ,kričal domňa akýsi bezdomovec ,že som mu obsadila miesto,kričal a mal v ruke rozbitú fľašu,ktorou sa mi vyhrážal,zbledla som strachom... Nevedela som čo ďalej ,ostala som nedovolila som aby sa mi niekto vyhrážal... Ten bezdomovec ma ovalil palicou a ja som spadla a omdlela... Potom si už veľa nepamätám ,spomínam si iba ako som sa prebudila a pri mne stál nejaký chlapec,očividne bol tiež bezdomovec,mal na sebe otrhané šaty a snažil sa ma prebudiť... Hneď sa spýtal či som v poriadku,odpovedala som ,že som... Sadol si ku mne a prikryl ma starou otrhanou dekou... Poďakovala som sa mu ,opýtal sa čo tu robím... Vyrozprávala som mu ako som ušla z domu a ako tu už tyždne len tak blúdim... Pokrútil hlavou vyrozprával mi svoj príbeh ...Oliver pretože tak sa volal,vyrastal ako sirota v detskom domove,tam sa k nemu správali príšerne a preto odťial odišiel,na ulici je už skoro 4 roky...Veľmi ma bolelo v srdci ,pri pomyslení čím všetkým som prešla ja a čím Oliver ... Rozhodla som sa preto vrátiť domov,priviedla som domov aj Olivera a rodičom som vyrozprávala svoj aj jeho príbeh ... Sľúbila som že takú vec už nikdy nespravím a oni sľúbili ,že Oliverovi pomôžu nájsť si nejakú prácu a bývanie... Časom som sa do Olivera zaľúbila ,bol to chlapec z ulice ,ktorý mi zachránil život....A tie spomienky ,ktoré som zažila na ulici mi občas pripomínajú nočnú moru,nikomu v živote by som ich nepriala....
Takže toto som poslala do bleskovky...
22. května 2009 v 20:42 | Mianušššikkk | Help
Takže ani neviem ako ale podarilo sa mi celkom fajn dielko ... Najprv som sa prihlásila do bleskovky na tento blocek
klick a prvá úloha znela spraviť uvodnú stranu do hocijakého časopisu... Poviem vám robila som na tom skoro 4 hodiny ale celkom sa to podarilo ... :D Čo poviete?
Pozor založme spolu Gloomy Sunday poradnu
21. května 2009 v 18:42 | Mianušššikkk | Návštevná kniha Gloomy Sunday-poradna
Založme spolu Gloomy Sunday poradnu ,kde budeme pomáhať ľudom ,ktorý to najviac potrebujú myslím ,že to je to najlepšie na svete ... Gloomy Sunday poradna bude otvorena NON STOP 24 hodín denne môžete do nej písať svoje príbehy,zážitky starosti v láske a tď...Viem pochopiť čokolvek ... A budem veľmi rada keď vám budem môcť pomôcť... Chcete aj vy pomáhať? Tak napíšte:
1.svoju prezývku
2.adresu vášho blogu
a môžme sa spriateliť a tak spoločne pomáhať riesiť problémy iných ...Človek má potom z toho dobrýy pocit...
Smutný príbeh č.15-Sila lásky
20. května 2009 v 14:24 | Mianušššikkk | Smutné príbehySmutný príbeh č.15-Sila lásky
Málo ľudí vie skutočne pochopiť tú pravú podstatu tohto príbehu,mnohí z nách si myslia ,že sú to nezmysli ,že všetko to je len nemožný výmysel,ktorý už dlhé roky koluje po internete.Mnohé príbehy opisujú tú istú udalosť,ktorá každého zabolí pri srdci ,bohužiaľ aj také veci sú na svete,tento príbeh sa píše podľa skutočnosti ,ktorá je veľmi bolestivá .Ja sa vám tento príbeh pokusim vyrozprávať a je už len na vás čo si z neho v skutočnosti zoberiete... Stalo sa to v jeden osudný deň v neznámom mestečku v Japonsku ,celkom obyčajný deň ,pri ktorom sa stretli dva neznáme pohľady Eimi a Džirá,ich láska na prvý pohľad prerástla v neutíchateľný cit skutočnej vášne.No videli sa len raz v ťivote ,potom už nikdy viac .Eimi bola kaderníčka a Džíro fotograf ,jedna fotka stačila Džirovi nato aby si Eimi čo najviac zapamätal a Eimi stačil len jeden pohľad aby na Džíra ,už nikdy nezabudla...Osud im doprial to krásne stretnutie znova ,keď sa Džíro vybral do Eiminho kaderníctva ,keď ho Eimi zbadala okamžite ho spoznala... Ich láska prerástla na krásny cit,začali sa stretávať častejšie,Eimi si už nevedela predstaviť život bez Džíra a Džíro si nevedel predstaviť život bez Eimi.Bol to príbeh ,ktorý mal veľmi tragický koniec ,keď si raz Eimi pozerala Džírove fotky spadla naňu z police žieravina ,ktorá sa jej vyliala na tvár ,Eimi previezli do nemocnice a hneď ju oberovali podarilo sa im zachrániť Eimi tvár a dať ju do pôvodného stavu avšak Eimene oči sa im nepodarilo zachrániť.Džíro si nedokázal prestaviť ,že by Eimi mohla trpieť a preto sa rozhodol darovať jej svoje oči ,prišiel okamih kedy sa Eimi prebrala....Chcela vidieť Džíra no nebol tam ,doma našla ,len list na rozlúčku,Džíro odišiel nechcel aby Eimi trpela ,preto radšej trpel sám....Eimi dlho hľadala Džíra ,nechápala prečo odišiel... Až keď ho jeden deň našla sedieť na lavičky pochopila,Džíro bol slepý a pochopila aj to prečo ona je v poriadku a on je slepí... Ale aj napriek tomu všetkému sú dnes Džíro a Eimi spolu,tá bolesť ešte viac posilnila ich lásku.... Aj napriek všetkým utrpeniam ,ktoré prežili je ich láska dnes taká silná,že silnejšej na svete asi niet...
Smutný príbeh č.14-Ani ľudská zloba neprekoná lásku....
20. května 2009 v 14:22 | Mianušššikkk | Smutné príbehySmutný príbeh č.14-Ani ľudská zloba neprekoná lásku...
Mám rôzne pocity z tochto príbehu,čítam ho stále dookola,no stále ho nedokážem celkom pochopiť veď posúdte sami:Kedysi dávno som poznala chlapca ,chlapca ,ktorý mal jednu výnimočnú schopnosť dokázal čítať myšlienky,vždy vedel ,čo si kto myslí ,mňa osobne to dosť desilo,iný tomu neverili ,iný zase rozprávali aké super to musí byť ,vždy vedieť kto si čo myslí ,lenže ten chlapec bol z toho úplne zúfali ,veľmi ho boleli myšlienky,myšlienky nás ľudí.... Celý svoj život sa ukrýval v dome ,v starom opustenom dome,kde vraj dokonca aj strašilo,čo boli len obyčajné dohady ľudí ...Raz sme hrali s babami skrývačku a ja som sa akosi dostala do toho domu ,nemala som vôbec žiadny pocit strachu ,ba práve naopak mala som pocit šťastia ktoré som v sebe cítila,zacítil to aj Jake pretože tk sa volal ten chlapec... Podišiel kumne a snažil sa výčítať čo si myslím,nepodarilo sa mu to ,bola som asi jediný človek pri ktorom to nedokázal, jednoducho moje myšlienky boli pre neho nedosiahnuteľné... Snažil sa ma spoznávať a preto sme sa stretávali čoraz častejšie ,až napokon sme sa obidvaja do seba zamilovali,chápete vôbec mi nevadilo ,že milujem človeka ,ktorého iný považujú sa divného ,človeka ,ktorého sa boja... Nezáležalo mi na tom čo si druhý myslia ...Vedela som iby jedno ,že ho milujem aj napriek všetkým prekážkam,pretože tá láska ,ktorú som k nemu cítila ma viedla celým mojim životom...Raz som mu dokonca povedala ,že už nechcem aby sme sa skrývali ,že naša láska dokáže prekonať všetky prekážky na svete... A preto som ho jeden deň predstavila rodičom ... Moji rodičia ,ja viem ,že by sa to nemalo hovoriť boli strašný suchári,otec bol zbohátlik a matka si užívala všetok ten luxus... Preto keď spoznali moju lásku ,okamžite ho poslali preč... Správa o tom ,že divný Jake je v meste sa rozšírila po celom meste všetci ľudia usporiadali prostes aby sa Jake zbavili... Podarilo sa im to ,nech som robila čo som robila,Jaka odviedli do štátnej veznice samy nevedeli prečo ,tam to vraj nevidržal a skolaboval... Avšak aj napriek tomu ,že s Jakom niesom a ,že tu dnes sedím celkom sama ,nikdy naňho nezabudnem ,vždy ostane v mojom srdci... Naša láska je taká silná ,že ju žiadne názory iných a prekážky neprekonajú.... Pretože to čo je raz také silné ako láska ostane navždy spojené..
Smutný príbeh č.13-Nič nás nemohlo rozdeliť...
20. května 2009 v 14:19 | Mianušššikkk | Smutné príbehySmutný príbeh č.13-Nič nás nemohlo rozdeliť....
Detstvo bolo premňa najkrajším obdobím môjho života.Vyrastala som pri starých rodičoch na prázdniách na malom ranči s mojím najlepším priateľom Filipom.Prežili sme spolu nádherné časy ,spoločné skrývačky,náháňačky,sánkovačky,ešte doteraz nemôžem zabudnúť na tie naše pestvá napríklad keď sme starkému večer namaľovali fikskov fúzy, alebo porýľovali starkej záhradu....Jednoducho vždy sme sa vedeli zabávať,boli sme najlepší priatelia na svete.Spomínam si nato ako raz Flip prišiel s nápadom,že vraj videl v telke bozkávať sa dvoch ľudí,hovoril o tom,že jeho kamárati to už skúšali a tak to chcel vyskúšať aj on.Vtedy som dostala svoj prvý bozk... Naša priateľstvo bolo také silné ,že nás nič nemohlo rozdeliť... Filip sa odsťahoval veľmi ďaleko ....Celých 5 rokov som ho nevidela... Skoro som nato úplne zabudla až kým som si nedala prihlášku na strednú do mesta kde býval Filip.Bolo mi jedno či ma zoberú alebo nie,mala som už totiž istú školu v našom meste.Vzali ma...Dostala som sa na tú strednú,no Filipa som za celé 2 roky nestretla.Až raz keď som sa náhodou precházdala po ulici vrazila som doňho,absolútne ma nespoznal,no ja by som na jeho tvár nikdy nezabudla... Zastavila som ho a pripomenula som mu,že som to ja ,Lenka...Chvíľu namňa zadivene civel a potom sa ospravedlňoval...S Filipom sme sa stretávali častejšie,no keď som zistila,že má priateľku ,totálne ma to odradilo.Náš vzťah bol komlikovaný a mal mnoho prekážok,no jedno som vedela,že ho ľúbim a bola som si istý ,že aj on niekde hlboko v srdci ľúbi mňa... Bola som ochotná oňho bojovať cez všetky prekážky... Náš príbeh sa skončil obrúčkou na mojej ruke...
Smutný príbeh č.12-Láska mi zmenila život...
20. května 2009 v 14:17 | Mianušššikkk | Smutné príbehySmutný príbeh č.12-Láska mi zmenila život...
Láska?Čo to vlastne je?Nikdy som tomu slovu nekládol akú takú podstatu až do nedávna,kedy som pochopil čo to slovo vlastne znamená.Pretože láska ma naučila žiť,láska mi zmenila život....Emily bolo dievča ,ktoré som z duše nenávidel,bola veľmi tichá a presne zapadala do zoznamu triednych šprtov,poznal som ju vlastne už od prvého ročníka na strednej,už vtedy si z nej väčšina ľudí robila srandu,nosila neustále tie isté červené šaty a dosť často sa hľadela do zeme.V jednu noc som ju našiel na starom opustenom vrakovisku lietadiel ležať na deke... Pozorovala tam hviezdy,vlastne ani som nevedel ako sa to stalo,no pridal som sa k nej.Zistil som ,že Emily je vlastne výnimočná osoba,ktorá ma svojím charizmom a láskou totálne pobláznila.Odvtedy som na to vrakovisko chodil za Emily dennodenne,každú noc.Jej láska ma úplne zmenila,kašľal som na ostatných ,na ich názory,nato ako ma odsudzovali,miloval som Emily a na ničom inom mi nezáležalo.A keď som sa dozvedel o tom ,že má rakovinu,túžil som len umrieť.Totálne ma to položioe,mala nádor v hlave,lekári jej predpovedali 3 mesiace života... Myslel som,že to bez nej neprežijem ,uvažoval som o tých najhorších veciach,no ajtak som ju obdivoval,ona sa tým vôbec netrápila,chcela byť len somnou,nebála sa smrti,ale toho ,že ma môže stratiť... Sľúbil som jej ,že to zvládneme,že nás nič nerozdelí,no keď prvýkrát odpadla v mojom náručí začal som pomaly strácať nádej...Vedel som ,že jej neostáva veľa času ,cítil som,že musím ostať navždy s ňou.... Požiadal som ju o ruku.... Mal som sotva 17 rokov a viem,že ma asi budete odsudzovať ,ale neostávalo nám veľa spoločného času... Nemali sme celý život ,ostávali nám sotva 2 mesiace spoločného života...Zažili sme viac lásky než niektorí ľudia za celý život... Emily nás vlastne všetkých spojila... Hoci nakoniec zomrela v mojom srdci ostane navždy,pretože naša láska je ako vietor,hoci ho nevidno,aj napriek tomu je silný...
Smutný príbeh č.11-Nikdy si to neodpustím...
20. května 2009 v 14:15 | Mianušššikkk | Smutné príbehySmutný príbeh č.11-Nikdy si to neodpustím..
Volám sa Rišo a porozprávam vám príbeh, ktorý mi celkom zmenil život. Spoznal som ju ani vlastne neviem ako bol som po párty totálne na mol a zaspal som na lavičke blízko parku. Vôbec som ráno nevedel kde som, cítil som len pohyby rúk ako keby do mňa čosi sťuchalo ,prebudil som sa na silné volanie :,,Vstávaj, vstávaj!" ...,,Čo je čo sa deje ?!" vykríkol som .,,Si v poriadku?!" Predo mnou stálo dievča do ktorého som na pohľad zamiloval ,nebola nejaká krásna , ale mňa totálne očarila ,ani som nevedel čo to do mňa vošlo ,ale musel som ju pobozkať .... Tá baba sa odo mňa odťiahla a strelila mi facku ,ktorú som si zrejme zaslúžil. ,,Čo to vyvádzaš?!" ohradila sa, mlčal som ,nedokázal som absolútne nič povedať, ona mi pre istotu strelila ešte jednu facku a odišla. Neskôr som to neznáme dievča stretával čoraz častejšie, no neustále sa vyhýbala mojím pohľadom , ale ja som stále dúfal ,že raz sa pozrie, no ona robila všetko preto aby mi dala najavo ,že o mňa nemá záujem ,že som jej absolútne ľahostajný, neustále chodila a koketovala s inými keď bola v mojej blízkosti... Raz som to už nevydržal a znova som ju pobozkal ,lenže tento krát sa nedokázala ubrániť svojim vlastným citom .... Sára bola tá najlepšia duša na svete ,veľmi som ju miloval ,chcel som byť neustále s ňou až kým... Neprišiel ten deň ,ktorý si asi nikdy v živote neodpustím, deň ,ktorý sa stal pre mňa nočnou morou ... Mali sme ísť zo Sárou na jednu kamáratovu oslavu ,perfektne sme sa zabávali ,trošku som si však vypil ... No dobre neriešme to... Proste som sadol do auta a chcel som šoférovať, Sára bežala za mnou a nechcela mi to dovoliť, no ja idiot som ju ani náhodou neposlúchol ,sadol som do auta a už keď som chcel vyraziť, Sára si vstala pred moje auto ... Ja som zabrzdil a Sára doňho nastúpila ... Išiel som obrovskou rýchlosťou ,ale Sára celú cestu mlčala ,pretože vedela ,že keby mi niečo povedala aj tak by to nepomohlo, chcela byť len so mnou ani náhodou nechcela vystúpiť z auta... Nezvládol som riadenie a narazili sme do stromu... ja som to prežil ,ale Sára... Sára tá ostala do konca života na vozíku, nikdy v živote si to neodpustím... Pripravil som človeka na ktorom mi záležalo najviac na svete o to najdôležitejšie čo v živote mala...Nikdy si to nebudem vedieť odpustiť a myslím si ,že si už ďalej nezaslúžim aby som bol na tomto svete veď Sára bola to jediné čo som v živote mal a to jediné čo ma v živote držalo na tej správnej ceste... Myslím, že mi to nikdy neodpustí a ani to nečakám...
Smutný príbeh č.10-Sirota...
20. května 2009 v 14:13 | Mianušššikkk | Smutné príbehySmutný príbeh č.10-Sirota...
Keď som mala 6 rokov mali sme s rodičmi vážnu autonehodu pri ktorej to obaja moji rodičia neprežili... Celé svoje detstvo až do teraz som prežila s maminou kamarátkou, ktorá si ma zobrala doslova z detského domova.... Veľmi som jej bola zaviazaná, pretože ma vlastne vychovávala ... Až po teraz ,keď už mám 14 rokov sme si nažívali s pokoji a rodinnej harmónii ,až kým si teta, no vlastne už moja matka
nenašla priateľa ,najprv sa zdalo ,že to bude úžasný človek , no len čo sa zobrali ,sa ten krásny rozprávkový
sen premenil doslova a do písmena na nočnú moru ...... Ten chlap začal strašne piť, dennodenne chodil domov ráno a čo bolo horšie keď sa vrátil kričal ,a bil moju tetu aj mňa, poslednú dobu sme si už ani nepriali aby prišiel ,vymenili sme dokonca zámky od dverí, no len čo prišlo ráno, sekerou vrazil do dverí a obidve nás poriadne zmlátil... Nevedeli sme čo máme robiť ,báli sme sa niečo povedať pretože sa vyhrážal ,že aj keby sme boli na konci sveta vraj si nás nájde a zabije nás... A tak prišli tie najhoršie chvíle v mojom živote, chvíle skrývania ,útekov a neustáleho stresu... Až som cítila ,že teta to už nevydrží bála som sa ,že sa jej niečo stane... Cítila som na nej ,že na tom nie je psychicky dobre... V jedno ráno po prvej hodine v škole prišla za mnou s veľkým nárekom ,nič nevravela len plakala , nariekala tak silno ako keby mi chcela dať posledné zbohom... Keď som sa vrátila zo školy domov našla ju mŕtvu ležať v kuchyni...Predávkovala sa liekmi,bez rozmýšľania som zavolala sanitku ,no tetin život som už nezachránila,zomrela... A zomňa sa stala opäť sirota.... No jediné načo som v tej chvíli myslela,bolo ,že toho chlapa ,ktorý nám tak zničil život nakoniec obžalovali dali mu doživotie za vraždu ... Zo mňa sa stala sirota ,ktorá mohla voľne dýchať....
nenašla priateľa ,najprv sa zdalo ,že to bude úžasný človek , no len čo sa zobrali ,sa ten krásny rozprávkový
sen premenil doslova a do písmena na nočnú moru ...... Ten chlap začal strašne piť, dennodenne chodil domov ráno a čo bolo horšie keď sa vrátil kričal ,a bil moju tetu aj mňa, poslednú dobu sme si už ani nepriali aby prišiel ,vymenili sme dokonca zámky od dverí, no len čo prišlo ráno, sekerou vrazil do dverí a obidve nás poriadne zmlátil... Nevedeli sme čo máme robiť ,báli sme sa niečo povedať pretože sa vyhrážal ,že aj keby sme boli na konci sveta vraj si nás nájde a zabije nás... A tak prišli tie najhoršie chvíle v mojom živote, chvíle skrývania ,útekov a neustáleho stresu... Až som cítila ,že teta to už nevydrží bála som sa ,že sa jej niečo stane... Cítila som na nej ,že na tom nie je psychicky dobre... V jedno ráno po prvej hodine v škole prišla za mnou s veľkým nárekom ,nič nevravela len plakala , nariekala tak silno ako keby mi chcela dať posledné zbohom... Keď som sa vrátila zo školy domov našla ju mŕtvu ležať v kuchyni...Predávkovala sa liekmi,bez rozmýšľania som zavolala sanitku ,no tetin život som už nezachránila,zomrela... A zomňa sa stala opäť sirota.... No jediné načo som v tej chvíli myslela,bolo ,že toho chlapa ,ktorý nám tak zničil život nakoniec obžalovali dali mu doživotie za vraždu ... Zo mňa sa stala sirota ,ktorá mohla voľne dýchať....
Smutný príbeh č.9-Prečo sú ľudia taký hnusný?
20. května 2009 v 14:11 | Mianušššikkk | Smutné príbehySmutný príbeh č.9-Prečo sú ľudia taký hnusný?
Ja neviem či by som tento príbeh mala vôbec,písať no neviem si pomôcť,proste ma tento príbeh totálne ničí poslednú dobu,nechápem ako dokážu byť ľudia taký zlý,ako dokážu tak veľmi ubližovať druhým... Príbeh je písaný podľa skutočnej udalosti a je to príbeh o ktorom som až teraz pochopila prečo to všetko vlastne robí.... Izabela je celkom normálne dievča a však ako každý má svoje chyby,je to dosť tichá a s nikým sa nerozpráva... Vždy som si myslela ,že je to prirodzené ,lenže až nedávno som prišla nato prečo to všetko vlastne robí... Prišla som nato ako sa k nej ľudia správajú.... Keď Izabela príde ráno do školy ,absolútne nikto si ju nevšíma ,žije svoj tichý ustálený život,pritom si o nej každý myslí ,že je v nej niečo čo nikto nedokáže odhaliť... A preto sa o to väčšina jej spolúžiakom pokúša tým najkrutejším spôsobom... Vždy som si myslela ,že šikana to je len abyčajný nepodložený fakt v amerických školách,nikdy som si však nemyslela ,že sa niekedy môže objaviť aj na slovenských školách a to práve tak kruto,ako to robí každý Izabele... Denne do nej tlčú,a týrajú ju svojimi hnusnými poznámkami,ktoré veľakrát vedia ublížiť ,ešte viacej ako fyzické sily... Izabela skrýva za sebou jednu osobu ktorá kričí o pomoc,kričí každý to vie to nikto o ňu ani nezakopne... Každý ju ľutuje ,no nikto jej nedokáže pomôcť,nikto jej nedokáže podať pomocnú ruku.... Prečo to vlastne tí ľudia všetko robia ,prečo jej neustále ubližujú,veď aj oni sú ľudia... Každý si neustále rozpráva ako do nej minule na Wckách hádzali použité vložky... No nikto jej nedokáže pomôcť,Izabela neustále hľadá pomoc,preto jediná jej pomoc je preňu rezanie si do rúk... Dennodenne si do školy nosí žiletku a po školy si s ňou reže do rúk,pretože ako vraví len tak dokáže nato ako veľmi je v živote ubližujú... A ju chápem prečo to všetko robí, ale ajtak sa pýtam prečo dokaážu byť ľudia taký bezcitný a krutý... Prečo dokážu tak ubližovať druhým... ?! Veľmi ma to bolí... Tento príbeh je síce vymyslený ,ale aj najpriek tomu by sme sa niekedy mali zamyslieť nad tým ,kto sme a čo robíme a či sú práve naše činy tie ktoré neubližujú druhým... Každý sme si predsa strojcom svojho šťastia,ale aj šťastia iných...
Smutný príbeh č.8-Dotyk neznámeho....
20. května 2009 v 14:09 | Mianušššikkk | Smutné príbehySmutný príbeh č.8-Dotyk neznámeho...
Tento príbeh by som chcela venovať mojej najlepšej kamarátke ,ktorá sa nám predstaví
ako istá Anonime a vyrozpráva nám príbeh svojej prvej lásky: Môj príbeh sa sa začal predminulé leto v tábore,kde sa stalo ako každej babe tak aj mne ,že som sa zamilovala,zamilovala som sa tak veľmi ,že som to nedokázala ovládať.... Rasťo bol mojím životom stále ,vnímala som ho ako najlepšieho priateľa a zároveň ako svoju najväčšiu lásku ,ten týždeň bol ,týždeň o ktorom som si myslela,že sa už nikdy nemôže skončiť... Chápete ,v našom okolí sú len samí namyslený chalani,ktorý nevedia ľúbiť,ale Rasťo bol človek ,ktorý bol úplne iný než ostatní chalani ,bol to človek s ktorým sa dalo normálne porozprávať o všetkom,počúval moje slová než by ich mal kritizovať ako to robili ostatný... Preto si asi viete predstaviť ako ma to vzalo ,keď sme sa mali rozlúčiť on odišiel do Bratislavy a ja niekde úplne na opačný koniec do Prešova... Plakala som a myslela som si ,že som už stratila veľký kus zo svojho srdca a čo ma zobralo ešte viac je keď som sa dozvedela ,že ho miluje aj moja najlepšia priateľka... Istý čas sme spolu súperili o niečo čo sa vlastne ani nedalo dosiahnuť ,no napokon to kamoška vzdala... A mne ostala celkom voľná cesta,no bol tu ešte jeden problém ,ktorý nás rozdeľoval až tak silno ako nás v tábore spájal... Ďiaľka... To bol náš najväčší problém,no ja som stále verila ,že to všetko môžeme raz prekonať,že raz môžeme byť spolu aj napriek takému veľkému rozdielu.... Ten pocit v srdci sa ma držal v duši celý rok,celý rok som ľúbila len jedného a to Rasťa,každý mi neustále vravel ,že Rasťo ma miluje a ,že keď sa znova stretneme v tábore,že budeme môcť byť konečne spolu... Verila som tomu po celý čas,po celý ten čas som niekde hlboko v srdci dúfala,že s Rasťom zažijem tú prvú veľkú lásku.... No nestalo sa tak.... Keď sme sa po roku videli ,stále som si myslela ,že ma miluje ,každý stále vravel ,že ma miluje a tak som tomu nakoniec aj ja uverila ,neskôr sa to dozvedel... A potom keď sme konečne ostali spolu sami ,prišiel úder pod pás...Povedal mi ,že ma po celý čas bral ,len ako priateľku a nie ako lásku ... Totálne ma to zobralo veľmi som trpela,cítila som sa ako keby mi niekto zabodol veľký kus dreva priamo do srdca.... A moje srdce sa zrazu rozpadlo na tisíc malých kúskov,zrazu som už cítila ,že s Rasťom ďalej nemôžem byť,pretože ho už neznesiem v svojej blízkosti a nedokážem s ním ani len zostať priateľka... Lebo to by ma ranilo....
ako istá Anonime a vyrozpráva nám príbeh svojej prvej lásky: Môj príbeh sa sa začal predminulé leto v tábore,kde sa stalo ako každej babe tak aj mne ,že som sa zamilovala,zamilovala som sa tak veľmi ,že som to nedokázala ovládať.... Rasťo bol mojím životom stále ,vnímala som ho ako najlepšieho priateľa a zároveň ako svoju najväčšiu lásku ,ten týždeň bol ,týždeň o ktorom som si myslela,že sa už nikdy nemôže skončiť... Chápete ,v našom okolí sú len samí namyslený chalani,ktorý nevedia ľúbiť,ale Rasťo bol človek ,ktorý bol úplne iný než ostatní chalani ,bol to človek s ktorým sa dalo normálne porozprávať o všetkom,počúval moje slová než by ich mal kritizovať ako to robili ostatný... Preto si asi viete predstaviť ako ma to vzalo ,keď sme sa mali rozlúčiť on odišiel do Bratislavy a ja niekde úplne na opačný koniec do Prešova... Plakala som a myslela som si ,že som už stratila veľký kus zo svojho srdca a čo ma zobralo ešte viac je keď som sa dozvedela ,že ho miluje aj moja najlepšia priateľka... Istý čas sme spolu súperili o niečo čo sa vlastne ani nedalo dosiahnuť ,no napokon to kamoška vzdala... A mne ostala celkom voľná cesta,no bol tu ešte jeden problém ,ktorý nás rozdeľoval až tak silno ako nás v tábore spájal... Ďiaľka... To bol náš najväčší problém,no ja som stále verila ,že to všetko môžeme raz prekonať,že raz môžeme byť spolu aj napriek takému veľkému rozdielu.... Ten pocit v srdci sa ma držal v duši celý rok,celý rok som ľúbila len jedného a to Rasťa,každý mi neustále vravel ,že Rasťo ma miluje a ,že keď sa znova stretneme v tábore,že budeme môcť byť konečne spolu... Verila som tomu po celý čas,po celý ten čas som niekde hlboko v srdci dúfala,že s Rasťom zažijem tú prvú veľkú lásku.... No nestalo sa tak.... Keď sme sa po roku videli ,stále som si myslela ,že ma miluje ,každý stále vravel ,že ma miluje a tak som tomu nakoniec aj ja uverila ,neskôr sa to dozvedel... A potom keď sme konečne ostali spolu sami ,prišiel úder pod pás...Povedal mi ,že ma po celý čas bral ,len ako priateľku a nie ako lásku ... Totálne ma to zobralo veľmi som trpela,cítila som sa ako keby mi niekto zabodol veľký kus dreva priamo do srdca.... A moje srdce sa zrazu rozpadlo na tisíc malých kúskov,zrazu som už cítila ,že s Rasťom ďalej nemôžem byť,pretože ho už neznesiem v svojej blízkosti a nedokážem s ním ani len zostať priateľka... Lebo to by ma ranilo....
Smutný príbeh č.7-Osud sa s nami často zahráva...
20. května 2009 v 14:06 | Mianušššikkk | Smutné príbehySmutný príbeh č.7-Osud sa s nami často zahráva...
Bol jeden krásny zimný večer a ja som sa pomaly prechádzala krásne zasneženou krajinou,cestou domov zo školy.Vôbec som nevnímala okolie ,čas utekal a ja som stále len potichu obdivovala tú nádherne zašneženú zimnú krajinu,posipanú belasím snehom.Zrazu domňa ktosi vrazil,nahnevalo ma to ,pretože ten náraz ma úplne vyrušil z mojich myšlienok,najprv som tomu človeku chcela vynadať,no potom ma to prešlo.Predomnou stál totiž slepý chlapec,ktorý akokeby zablúdil a hľadal cestu domov.,,Prepáč" ospravedlňoval sa.Bolo mi ho veľmi ľúto,snažila som sa mu nejako pomôcť.,,Nepotrebuješ pomoc?"opýtala som sa ,usmiala som sa naňho,no on môj úsmev určite nevnímal... ,,Máš nádherný úsmev,tvoja spoločnosť by mi určite pomohla.."usmial sa... ,,Odkiaľ vieš ,že mám nádherný úsmev..˝zarazila som sa ,začala som normálne pochybovať,či naozaj... ,,Cítil som to."odpovedal.,,Som Naty"znova som sa zaškerila.,,Adam"zaškeril sa aj on.Adam bol síce slepý no bol to ten najlepší chalan na svete.Po čase som sa doňho úplne zamilovala... Strávila som s Adamom každú voľnú chvíľu,pretože chvíle s ním boli pre mňa tie nakrajši chvíle v mojom živote.Adam mal totiž niečo,čo žiadny iný človek na svete nemal,miesto toho čo mu tak chýbalo,mal o jednu vlastnosť naviac,dokázal čítať moje myšlienky a tak vždy vedel čo nemám rada a čo naopak zase milujem....Ja som mu nahrádzala oči a on mne celý život.... Raz mal ísť na operáciu očí,bola to veľmi vážna operácia,ktorá ohrozovala nervy,mohol pri nej dokonca zomrieť... Veľmi som prosila aby to prežil.... A čo sa stalo?!Prežil to a znova začal vidieť,vnímal moju tvár,vnímal ma celú,bola som najšťastnejšia na svete,sme spolu už 6 rokov a žijeme ako normálny pár bez ohľadu nato ,že Adam žil od malička v tme... Aj napriek tomu mi jeho láska zmenila život...
Smutný príbeh č.6-Prázdninová láska
20. května 2009 v 14:04 | Mianušššikkk | Smutné príbehySmutný príbeh č.6-Prázdninová láska
Tento príbeh ma naozaj zaujal,pretože je to príbeh zo zamotaným začiatkom a doslova smutným koncom.Veď posúdte samy,tento príbeh nám bude rozprávať Annie:Prázdniny! Čo vlastne znamenajú?!Pre niekoho sú to tie najkrajšie chvíle v živote,no premňa sú to len trápne strávené chvíle s rodičmi na ,ktoré sa teším celý rok,kedže zo školou to umňa nevyzerá veľmi ružovo,s chalana ,ktorého som milovala sa vykľul poriadny idiot.Celkom som preto bola rada,že si konečne odýchnem.Nikdy som totiž nebola nejaká ,,triedna hviezda" žila som skôr utiahnutým
životom s kopou priateľov,ktorým som mohla dôverovať a preto by mi ani vo sne nenapadlo,že prežijem niečo také... Moje prázdniny začínali s predstavou starých rodinných večerí a spoločne stráveného dňa.Nikdy by som si preto nevedla predstaviť,že miesto starých rodinných večerov strávim tie romantické objatia po boku Sašu.Saša bol chalan do ktorého som sa zaľúbila hneď na prvý pohľad,bola to tá najväčšia láska akú som kedy zažila a zároveň
to bola aj moja prvá veľká láska.Strávali sme spolu krásne dva týždne,tie najkrajšie dni v obiatiach a spolu.Bol to ako sen z ktorého som sa nikdy nechcela prebudiť,sen o ktorom som si nikdy nemyslela,že sa môže niekedy skončiť.... Potom prišlo veľké sklamanie,keď sme sa mali rozlúčiť,lúčenie to boli tie najhoršie chvíle v mojom živote,veľmi som trpela.veľmi ma to bolelo ,myslela som ,že som stratila kúsok seba,kúsok ,ktorý som našla a po chvíli stratila... Po Sašovi mi ostala len krásna spomienka a môj život sa opäť premenil ,na ten starý nudný ,večne usporiadaný život.... Saša som už nikdy v živote nevidela,ale uvedomila som si jedno,že aj ja dokážem byť človekom,nie dokonalým robotom ,ktorý všetkých poslúcha na slovo... Myslím ,že to dokáže každý človek z nás...
životom s kopou priateľov,ktorým som mohla dôverovať a preto by mi ani vo sne nenapadlo,že prežijem niečo také... Moje prázdniny začínali s predstavou starých rodinných večerí a spoločne stráveného dňa.Nikdy by som si preto nevedla predstaviť,že miesto starých rodinných večerov strávim tie romantické objatia po boku Sašu.Saša bol chalan do ktorého som sa zaľúbila hneď na prvý pohľad,bola to tá najväčšia láska akú som kedy zažila a zároveň
to bola aj moja prvá veľká láska.Strávali sme spolu krásne dva týždne,tie najkrajšie dni v obiatiach a spolu.Bol to ako sen z ktorého som sa nikdy nechcela prebudiť,sen o ktorom som si nikdy nemyslela,že sa môže niekedy skončiť.... Potom prišlo veľké sklamanie,keď sme sa mali rozlúčiť,lúčenie to boli tie najhoršie chvíle v mojom živote,veľmi som trpela.veľmi ma to bolelo ,myslela som ,že som stratila kúsok seba,kúsok ,ktorý som našla a po chvíli stratila... Po Sašovi mi ostala len krásna spomienka a môj život sa opäť premenil ,na ten starý nudný ,večne usporiadaný život.... Saša som už nikdy v živote nevidela,ale uvedomila som si jedno,že aj ja dokážem byť človekom,nie dokonalým robotom ,ktorý všetkých poslúcha na slovo... Myslím ,že to dokáže každý človek z nás...
Smutný príbeh č.5-Iba jediný raz...
20. května 2009 v 14:03 | Mianušššikkk | Smutné príbehySmutný príbeh č.5-Iba jediný raz...
Tento príbeh sa stal skutočnosťou,lenže myslím,že by som vám ho nevyrozprávala tak dobre ako človek ktorému sa tento príbeh stal,chce však ostať v anonimite a preto budeme používať len isté meno Anonime: Môj život sa zdal naprosto dokonalí,bol naprosto úžasný mala som kompletnú rodinu,mamu aj otca ,priateľa ktorý ma miloval a najlepších priateľov ,ktorý mi dodávali ten zmysel života... Žila som si spokojným životom ,až dokým sa neobjavil istý človek raz na diskotéke a ponúkal nám nejký biely prášok,ževraj je to niečo ako energetický nápoj,ja som samozrejme od neho nič nechcela ,lenže... Môj priateľ si zobral,vravela som mu nech to nerobí, no on ma nepočúval,myslel si ,že jedna dávka mu neublíži,myslel si ,že to prekoná a stane sa istým hrdinom sám pre seba... No nestalo sa tak,z neho sa nestal hrdina ale totálny narkoman,nevedel s tým prestať stále potreboval novú a novú dávku,nič mu nepomáhalo... Zrazu sa môj dokonalý svet zrútil ako domček z karát ,človek ktorý sa stal premňa zmyslom môjho života ma zrazu nespoznával,zrazu prišli veľké tlaky zo strany rodičov,neustále namňa tlačili ,že nech ho nechám,no nešlo to .... Nedokázala som na neho zabudnúť,príliš som ho milovala,bol to totiž môj úplne prvý chalan a myslela som si ,že už aj posledný,koľkokrát som si želala aby ten chlapík nikdy neprišiel aby nám nikdy neponúkol to svinstvo a aby sme s priateľom boli znovu šťastný... Veľmi som trpela,až som obrovské nátlaky zo strany rodičov a priateľov nevydržala,začala som si rezať do rúk,často som si do nich vyrezávala jeho meno,aby som naňho dokázala zabudnúť,no z jedného razu sa stala
závisloť,padla som do toho tak hlboko ,že sa stala zomňa totálna troska bez života a bez chuti....Neustále som musela rezať nožom do svojho tela,neustále som si musela vymýšlať nové a nové výhovorky prečo som stále taká dorezaná... Padla som do toho tak hlboko,že moja láska k nemu bola taká silná ,že sa jej nedalo zabrániť a to jediné mi pomáhalo aspoň na chvíľu zabudnúť .... Neviem ako by sa to skončilo,keby ,že ma raz moja mama nenašla v kúpelni z nožom v ruke... Objala ma ,vytiahla mi nôž z ruky .... Dnes sú to už 2 roky čo som bola na liečení,kde ma úplne vyliečili,no nikdy ma neviečili z lásky k nemu, z tej veľkej lásky,pre ktorú som sa skoro zabila... A čo je dnes s ním?! Minulý pondelok som ho stretla,ležal na schodoch pred jedným činžákom,celkom ma nevnímal,bol skoro polomŕtvy,nahla som sa k nemu a pobozkala ho na pery,a on ma spoznal,kričal z plného hrdla moje meno,kričal a ja som mu nedokázala pomôcť,ušla som ,než by som mu mala pomôcť,nedokázala som to...
závisloť,padla som do toho tak hlboko ,že sa stala zomňa totálna troska bez života a bez chuti....Neustále som musela rezať nožom do svojho tela,neustále som si musela vymýšlať nové a nové výhovorky prečo som stále taká dorezaná... Padla som do toho tak hlboko,že moja láska k nemu bola taká silná ,že sa jej nedalo zabrániť a to jediné mi pomáhalo aspoň na chvíľu zabudnúť .... Neviem ako by sa to skončilo,keby ,že ma raz moja mama nenašla v kúpelni z nožom v ruke... Objala ma ,vytiahla mi nôž z ruky .... Dnes sú to už 2 roky čo som bola na liečení,kde ma úplne vyliečili,no nikdy ma neviečili z lásky k nemu, z tej veľkej lásky,pre ktorú som sa skoro zabila... A čo je dnes s ním?! Minulý pondelok som ho stretla,ležal na schodoch pred jedným činžákom,celkom ma nevnímal,bol skoro polomŕtvy,nahla som sa k nemu a pobozkala ho na pery,a on ma spoznal,kričal z plného hrdla moje meno,kričal a ja som mu nedokázala pomôcť,ušla som ,než by som mu mala pomôcť,nedokázala som to...
Smutný príbeh č.4-Nenaplnený sen
20. května 2009 v 14:00 | Mianušššikkk | Smutné príbehySmutný príbeh č.4-Nenaplnený sen
Tento príbeh rozpráva Amélia:Mojim veľkým snom už od malička bol tanec.Tancujem od detstva a už ako malá som si vysnívala,že raz budem študovať na konzervátoriu a zomňa sa časom stane tá najlepšia tanečnica na svete.Celú svoju pubertu som sa neustále musela dívať na mojich veselých kamarátov ako si úžívajú slobodu,zatiaľ čo ja som niekde v telocvični cvičila nové tanečné kroky.Rodičia môj sen podporovali od detstva a mamka bola nesmierne hrdá na môj talent, nikdy nevymeškala ani jediný koncert ,vždy bola mojou najväčšou oporou.Keď som skončila základku dala som si prihlášku na konzervatórium v Košiciach,tí moju prihlášku akceptovali a pozvali ma na konkurz.Na konkurze som bola neistá,celé som to dokazila,chýbala mi tam mamka,strašne som sa na ňu hnevala keď neprišla,povedala som o nej nepekné slová,proste čo ma napadlo.Slová ,ktorých význam som si v tej chvíli neuvedomovala.A prečo vlastne neprišla?!Pretože zatiaľ čo ja som tancovala ona sa tak ponáhlaľa na môj konkurz,že v tej rýchlosti si nevšimla okoloidúci autobus.... Havarovala....Zatiaľ čo ja som tancovala a užívala si každú minútu tanca,ona trpela v bolestiach,umierala pomaly a bolestivo... Sú to už dva roky čo je mamka mŕtva,ale ja som sa z toho doteraz nespamätala,stále si neviem odpustiť ,že kôli mojim hlúpym rozmarom som prišla o mamku.... A tanec?! S tým som už dávno skončila,nemôžem predsa ďalej tancovať s myšlienkou ,že to zabilo moju mamku....
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
Zde hledá 