Smutný príbeh č.26-Príkazy,mi zničili život...

19. září 2009 v 11:01 | Mianušššikkk | Smutné príbehy

Smutný príbeh č.26-Príkazy,mi zničili život...

Spoznala som ho na strednej ,bola to moja prvá veľká láska s tým človekom som chcela aj zostarnúť....Strávili sme spolu každú jednu minútu na strednej aspoň sme sa o to snažili ,svoje poprvé som zažila práve s ním,no vedela som ,že som chybu určite neurobila ,pretože som vedela ,že ho skutočne milujem ... Avšak prišiel koniec strednej a my sme sa museli rozhodnúť čo bude s naším životom ,on chcel aby sme ostali navždy spolu ,mal to dokonale premyslené ,spoločné bývanie,prácu mi vybavil neďaleko nášho bytu...Bolo vlastne už len na mne ako sa rozhodnúť a ja som sa chcela rozhodnúť...Avšak moji rodičia to nedovolili aby som sa vidala za nejakého dedinského chlapca a žila celý život ako otrok... Boli to veľavážený ľudia ,aspoň tak o mojich rodičoch každý hovoril,už celá generácia našej rodiny chodila na prestížnu školu do Paríža a ako som už povedala ten Paríž čakal aj mňa ,bola som tam zapísaná už od malička,nemala som šancu im nejako odporovať a preto som nepočúvala svoje vlastné srdce,ale hlasy mojich rodičov ,ktorý vlastne rozhodli o mojom živote...Keď som mu to povedala ,chcela som aby odišiel somnou aj keď som vedela ,že to nebude možné ... Sľúbil ,že namňa počká a že bude čakať ,trebars aj do konca života...Po vysokej som sa na príkaz rodičov zamestnala v našej francúzej firme v Paríži... Chcela som ísť za svojou najväčšou láskou na dedinu ,no neskôr ma rodičia zoznámili s Jamesom majiteľom nejakej obrovskej francúzskej firmy,rodičia povedali ,že ak sa naše firmy nespoja,my prídeme o našu firmy a otec z toho dostane infarkt,pretože tá firma je preňho celý život,celý život tvrdo drel aby niečo také mohol založiť...A tak som nakoniec súhlasila aj so sobášom s Jamesom...Dnes sú to už tri roky a ja žijem v manželstve v ktorom niesom šťastná máme síce peniaze a chýba nám to najdôležitejšie a tým je láska...Niekto by si povedal ,že som hnusoba ,ale stále chdoím sa mojím priateľom na dedinu ,pretože iba pri ňom sa cítim šťastná,stali sa z nás milenci a hoci neviem ako dlho to ešte takto vidržím avšak jedno viem ,že s ním mám všetko ,ale bez neho som stratená...