Smutný príbeh č.27-Posledné zbohom...

6. července 2010 v 17:18 | Mianušššikkk | Smutné príbehy

Smutný príbeh č.27- Posledné zbohom...

Dovidenia,či zbohom ,to slovo je často spomínané a pre mňa to bolo to najhoršie slovo aké som kedy v živote povedala.Volám sa Tarja a rozpoviem vám príbeh,ktorý nielen ,že mi zmenil život,ale ho aj úplne obrátil na iný koniec.Mala som sotva osemnásť ,keď som stretla človeka,ktorý môj osud obrátil ,úplne na iný koniec.Markus bol niečo ako svetlo v mojich očiach,niečo čo mi akosi dávalo silu aj naďalej žiť v tme.Ano úhládli ste od narodenia som totiž slepá,nikdy som nemohla ukúsiť z toho troška šťastia,ktoré je pre iných také bežné.Posledné roky to už boli len samé operácie a pobyty v nemocniciach, musím sa priznať , že už ani neviem v koľkých som bola.Dúfať? To už som dávno vtedy dávno prestala,až dokým neprišiel Markus ,chalan,ktorý dával svetlo mojim strateným očiam.Stretla som ho na sestrinej narodeninovej oslave a v tom okamihu ako som cítila jeho vôňu,vnímala jeho slová,ktoré mi neustále šepkali do ucha ,zamilovala som sa.Doteraz som nepoznala čo je to byť zamilovaná,kedže som bola slepá nikto ma nevnímal,nevedel čo cítim,jedine Markus cítil všetko,ako keby vôbec nevnímal,že ho nemôžem vidieť.Raz som sa ho pýtala,či mu nevadí,že som slepá,odpovedal,že mu natom nezáleží,že ma miluje takú aká som.Po týchto slovách som už vedela,že Markusa naozaj milujem,hoci som vôbec nevedela ako vyzerá,no nezáležalo mi natom.Keď už sa zdalo všetko stratené napokon Markus našiel niekoho,kto ma vraj dokáže vyliečiť,dôverovala som mu a odišla s ním k lekárovi do Francúzska.Operácia sa podarila,no v tom to celé prišlo,prebudila som sa na nemocničnej posteli a uvidla Markusovi slzy,ktoré mi stekali po rukách,opakoval len zbohom.Vôbec som tomu nerozumela,no Markus povedal,len,aby som to slovo po ňom zopakovala,nechcela som,no napokon som ho povedala,v tom Markus odišiel a ako som ho nevidela vtedy ,tak ani dnes,nikdy som ho vlastne nevidela,no navždy ho budem milovať,pretože on jediný ma videl aj keď som bola neviditeľná...